teodor

Prapodivný osud inžiniera Mešťánka

Tak ako som v blogu č.57 zhruba opísal nekorunovaného kráľa kokotov, tak v tomto článku opíšem entitu úplne iného charakteru. Je ňou inžinier Mešťánek.

Inžinier Mešťánek bol k nám, na linku kde som vtedy pracoval, preradený z inej montážnej linky ako bežná obsluha. Čiže ten najposlednejší robotník. Z počiatku sme nevedeli, že je to inžinier. Podľa netypického vzhľadu a chovania sme ho považovali za tak trochu podivína. Vôbec nepasoval na miesto obslužného robotníka, pardón, operátora montáže. Bol strednej, atletickej postavy, starší pán. Veľa toho nenahovoril, a ani sa veľa s nami nenasmial. Ako vravieval, my slováci, máme najmenej dôvodov sa na svet vyškierať. S nadriadenými sa bavil odmerane ale slušne. Pravdepodobne ich nepovažoval za rovnocenných partnerov. Nuž, keď vám šéfa robí vyučený pekár ani sa niet čomu diviť, všakže.

Inžinier Mešťánek bol originál vyštudovaný strojár v odbore strojárske technológie. Napriek tomu nenašli potentáti firmy GS v ňom žiaden potenciál, ktorý by mohli využiť v procesoch strojárskej výroby. Ako vravieval „inžinier“ Ošťalkameň (viď blog 57), nie je dôležité vzdelanie ale to, ako kto chce robiť… Ono, ťažko môže objaviť potenciál niekto, kto o týchto veciach nemá ani páru. Keď som sa inžiniera Mešťánka pýtal, ako je možné, že človek s jeho vzdelaním a rozhľadom zakotvil ako obyčajný roboš na linke s úsmevom mi odpovedal, že nikdy nebol, nie je a ani nikdy nemieni byť zastrčený v žiadnej riti. Podľa jeho vlastných slov už ako študent na priemyslovke sa pobil s jedným učiteľom (presnejšie učiteľ naňho fyzicky zaútočil, pretože si dovolil povedať mu svoj názor), ako vojak základnej vojenskej služby údajne nemal problém poslať hoc aj veliteľa útvaru niekam. Podobne to vraj bolo s ním aj vo všetkých minulých zamestnaniach. Nikdy to nikde vysoko nedotiahol.

Inžinier Mešťánek bol jednoducho notorický protiprúďak. Nadovšetko miloval slobodu a spravodlivosť. Za čo býval na našom „krásnom“ Slovensku aj patrične „odmeňovaný“. Jeho vzdelanie nebolo determinované iba strojníckymi vedomosťami. Tento človek mal prehľad asi úplne o všetkom. Od filozofie, cez náboženstvá, literatúru, medicínu, mystiku a ja neviem o čom všetkom. Samozrejme politika, v nej bol dokonale orientovaný. Iba sme žasli nad jeho teóriami a zdôvodneniami …Dalo sa s ním debatovať na akúkoľvek tému.

Veľmi zaujímavé bolo stretnutie inžiniera Ošťalkameňa s inžinierom Mešťánkom. To bolo fakt zaujímavé. Hoci inžinier Mešťánek nikdy nepovedal inžinierovi Ošťalkameňovi jediné zlé slovo (to nepovedal nikdy nikomu – bol to skrátka džentlmen), na prvý pohľad bolo vidieť, že inžinier Ošťalkameň nenávidí inžiniera Mešťánka z celej svojej „duše“ (ja osobne pochybujem o tom, že by inžinier Ošťalkameň disponoval niečím takým, ako je duša). Až mi to bolo smiešne, ale ten retard nedokázal ani len skryť svoju zášť voči inžinierovi Mešťánkovi. Napriek tomu, že počas pôsobnosti inžiniera Mešťánka sa produktivita práce dvihla takmer o tretinu (aj vďaka jeho zlepšovákom), napokon inžiniera Mešťánka preradili na iné pracovisko. Presnejšie, inžienier Ošťalkameň preradil inžiniera Mešťánka … Samozrejme z dôvodu nadbytočnosti.

A ktovie, možno potentáti firmy GS takýmto spôsobom využívajú potenciál vzdelaných osôb na zvyšovanie prodiktivity práce. Ako vravieval dobrý voják Švejk : – Co císař pán dělá, dobře dělá …Veď sme predsa na Slovensku… A tu platí, prvý na svete, druhý v okrese… či? 🙂