teodor

Odjakživa, čo je svet svetom, existuje aj tzv. Zlo. Zlo pociťujú intenzívne hlavne ľudia, ktorí trpia. Väčšina ľudí totiž vníma utrpenie ako Zlo, niečo odporné, nežiadúce. Čo je samozrejme pochopiteľné. Asi iba úchyláci radi trpia, majú sa zle.

Otázka znie : Existuje niečo ako korene Zla, pôvod Zla?

Na túto otázku existuje množstvo odpovedí. Jední vidia pôvod všetkého zla v konaní iných, druhí v konaní seba samého, iní v Diablovi, ďalší v náhode … väčšina si túto otázku vysvetľuje podľa svojho, prípadne ako to komu zrovna pasuje.

Svojho času robili výskumníci pokus opicami, konkrétne so šimpanzmi. Vybrali si určitú skupinu opíc, kde boli zastúpené samice a aj niekoľko samcov. Spomedzi samcov vybrali jedného a tomu venovali zvýšenú pozornosť a opateru. Dostával lepšie jedlo, mal neobmedzený prístup ku samiciam a mnoho ďalších „výhod“. Šimpanzy sa neskutočne radi pária (pozor ! žiadna súvislosť s bývalým predsedom slovenského parlamentu Kollárom). Skrátka bolo s ním zaobchádzané výrazne lepšie ako s ostatnými samcami.

A ako tento pokus dopadol? Zvýhodňovaný jedinec si postupne začal nárokovať výsadné postavenie v skupine. Začal sa voči ostatným jedincom správať povýšenecky. Dokonca ich začal týrať, chcel, aby mu ostatní slúžili, chcel aby mu vyhoveli kedykoľvek a v čomkoľvek. Jednoducho začal sa cítiť vyvoleným, nadradeným nad ostatnými.

Nepripomína vám to niečo, milí čitatelia?

Možno si poniektorí povedia. Veď áno, sú to len hlúpe opice.

Naozaj sa to stáva iba opiciam?

Podľa buddhistickej náuky existujú tri korene neprospešného konania (ktoré má za následok utrpenie, po našom Zlo).

Je to chtivosť, nenávisť a zaslepenosť.

Čo je to chtivosť a nenávisť, to občanom Slovenska netreba nijako zvlášť vysvetľovať. V týchto disciplínach, obzvlášť v tej druhej, sú to pravdepodobne svetoví preborníci.

Ako je to ale so zaslepenosťou (nevedomosťou). Čo to je? Ako ju správne chápať?

Zaslepenosť (nevedomosť) sa u nás na „západe“ chápe ako nedostatok vedomostí. Čiže keď človek niečo nevie, je považovaný za hlupáka, zaslepenca, nevedomého ..

Je ale tento pohľad správny? Osobne si myslím, že nie je.

Zaslepenosť (nevedomosť) je stav, keď človek niečo vidí, vie a cez to všetko sa tvári, žije a tvrdí, že veci sa majú ináč.

Predstavte si dvoch ľudí, ktorí celý život žili na rovine, stoja na okraji stŕmeho vysokého útesu, z ktorého nie je vidieť dole. Jeden druhému vraví: Veď skočme obaja z toho útesu dole, budeme letieť a bude to fajn, budeme si užívať let …. Ten druhý vraví: Čo si sa zbláznil? Veď keď dopadneme na zem, obaja sa zabijeme! Na čo mu ten prvý povie : Aaaale čoby, čoby sme sa zabili, nebuď zbabelec a poď ….

Čo myslíte, ktorý z tej dvojice bol zaslepený, nevedomý ?