teodor

Zápisky z Nemecka – 6.časť – Nemecký poriadok

Ordnung muss sein.

Nemecké príslovie

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté.

Slovenské príslovie

Áno, je to tak, od malého malička som človek poriadku a disciplíny. Pocit zodpovednosti a spoľahlivosti u mňa víťazí nad všetkým. Teda aspoň v drvivej väčšine času prežitého na tomto svete to tak bolo.

Mal som a stále mám rád poriadok. Vo všetkom. Dokonca aj svojich rodičov som tým uvádzal do vytrženia. Mama mi vravievala :

– Teo , ty sa radšej nežeň, pri tebe by sa tvoja žena veru nemala moc dobre. 🙂

Zatiaľ čo iní borci na vojne trpeli, pre mňa bol pobyt na vojenskej základnej službe radosťou, priam prechádzkou ružovým sadom. Mne sa na vojenčine páčilo a nechápal som prečo iným nie. Tu ale musím podotknúť, že svojím vnútorným založením som zarytý pacifista a skutočné vojnové konflikty zásadne odsudzujem, ba priam nenávidím.

Už od mladi som počúval reči o tom, akí sú len tí nemci slušní a vychovaní, akí sú len oni poriadkumilovní atď. Ako je to len na tom západe všetko pekne na poriadku usporiadané, z chodníkov tam môžete rovno raňajkovať atď. Tak je tam čisto, čistučko. Priznám sa, vždy som sa tam chcel ísť pozrieť, či je to naozaj tak.

A to sa mi aj napokon splnilo. Bol som tam, videl som a kľudne môžem povedať – všetko je úplne ináč. Fámy o neuveriteľnej poriadkumilovnosti púšťajú do sveta s najväčšou pravdepodobnosťou samotní nemci. Podprahový marketingový ťah.

Ako som spomenul, ono je to všetko vlastne tak trochu ináč. A ako? Nuž celkom jednoducho. Nemci sú v skutočnosti veľkí imidžisti. To za prvé a za druhé….Nemecká spoločnosť funguje na princípe :

-Každý sleduje a kontroluje každého … samozrejme aj následne „informuje“. – A to je v podstate celé.

• Neexistuje žiadná nemecká poriadkumilovnosť ale existuje strach, že ma niekto označí za bordelára …
• Neexistuje žiadna nemecká spoľahlivosť a dochvíľnosť ale existuje strach, že budem označený za nespoľahlivého, za niekoho, kto zlyhal…

Tento mravnostný dril sa napríklad odzrkadľuje na neschopnosti nemcov vytvoriť niečo esteticky príťažlivé (u nás sa tomu vraví kockaté hlavy). Takmer všetky dizajny nemeckých áut vytvárajú cudzinci. Pozrite si hocktorú nemeckú web stránku. Na to sa jednoducho nedá pozerať….

Jeden príklad na záver za všetky. Vo fabrike, kde som pracoval bol navonok vcelku prijateľný poriadok (na Slovensku je neporovnateľne väčší). Ale keď ste sa pozreli do ktoréhokoľvek stroja, katastrofa. Tak ako tam tie stroje niekto pred desaťročím nainštaloval, tak odvtedy tam nikto neupratoval. A prečo? Lebo to nie je vidieť. Čo oči nevidia to srdce nebolí …. Zaujímavé bolo, že „poriadkumilovným“ nemeckým vedúcim to absolútne nevadilo.

A celkom úplne na záver. Aký je rozdiel medzi nemeckým poriadkom a nemeckým poriadkom ako ho vnímajú naši kokotmanageri? Naši kokotmanageri sa silou mocou snažia napodobniť nemecký poriadok mysliac si, že všetko potom bude šlapať ako v Nemecku. Do zblbnutia upratujú a upratujú … Upratujú aj už upratané, pre istotu. A pre istotu ešte raz. Ale milí chlapci slovenskí, nemecký poriadok je úplne o niečom inom.

A o čom? Nuž o tom, že v Nemecku každý robí to čo má robiť, to čo je jeho povinnosťou a vie aj ako to má robiť, pretože bol na to riadne zaškolený, opakujem a podčiarkujem- riadne zaškolený. Robí len to, za čo je platený. Na rozdiel od Slovenska kde každý sa vŕta vo všetkom a tak to tu aj potom vyzerá.(O „systéme“ zaškoľovania vo firme GS na Slovensku niekedy nabudúce)

Chápeme? Pretože, ako vraví jedno talianske príslovie :

Deväť remesiel a desiata bieda.

Skúste nad tým porozmýšľať …