teodor

“ Chcela stará mladou byť … „

Názov slovenskej ľudovej piesne

Už od mladosti ma zaujímali otázky náboženské, filozofické, mystické, … Vždy ma lákali všakovaké záhady. Vždy som chcel všetkému prísť na koreň, spoznať podstatu vecí …

Jednou z týchto záhad je otázka nesmrteľnosti a ďalšou otázka spásy človeka. Ako sa dozviete na konci tohoto článku obidva fenomény spolu úzko súvisia a vyzerá to tak, že nemôžu byť jedna bez druhej.

Takže začnem otázkou nesmrteľnosti. Mnohé generácie mudrcov, alchymistov, filozofov a ja neviem koho všetkého sa snažili prísť na to, ako sa stať nesmrteľným. Podľa tibetskej a čínskej tradície existovali a možno aj dnes existujú ľudia, ktorí sa dožívajú niekoľko storočí. Židia majú svojho Večného Žida :-). Podľa istej mystickej tradície nesmrteľným sa stane ten, kto dokáže ovládnuť všetky štyri prvky, z ktorých je poskladaný vesmír (voda, oheň, vzduch a zem) na fyzickej aj metafyzickej úrovni. Takáto nesmrteľnosť by mala trvať do skončenia jedného vesmírneho cyklu. Zatiaľ sa to tuším nikomu nepodarilo. Aspoň ja teda nemám vedomosť o tom, že by na Zemi žil niekto takto nesmrteľný. Ako to teda je? S onou nesmrteľnosťou.

V prvom rade si musíme ujasniť, čo to vlastne nesmrteľnosť je. Čo to vlastne znamená, že niekto už nikdy nezomrie. Je to stav, keď niekto žije s terajším aktuálnym telom odteraz na veky stále ten istý, čiže už nikdy nezomrie, alebo je to niečo iné?

Aby sme rozlúskli tento neľahký oriešok, musíme si uvedomiť, čo je to smrť, čo je to zrodenie, ako vznikajú a ako zanikajú tieto dva javy.

Smrť je zánik, odumretie, ukončenie života.

Zrodenie je vznik, začiatok nového života v tele.

Ak uznávame dialektickú príčinnosť vzniku javov, preto aby niekto zomrel, musí sa najskôr narodiť. S tým určite budú všetci súhlasiť. A aby sa niekto mohol narodiť musí pred tým čo? Zomrieť?

Čo je potrebné pre vznik, zrod novej ľudskej bytosti. Sú potrebné tri veci. Muž, žena a ….vôľa toho, kto sa „chce“ narodiť. Čiže budúceho dieťaťa.

A ako vzniká vôľa toho, kto sa má zrodiť? Čo je príčinou toho, že u niekoho vznikne vôľa k životu? Sledujme tento vývoj od narodenia:

• aby sa niekto narodil, musí tu byť prítomná vôľa k životu
• aby mohla vzniknúť vôľa k životu, musí existovať niečo, čo túto vôľu vyvolá, musí existovať pripútanosť, lipnutie, závislosť
• aby vzniklo lipnutie na živote, musí existovať niečo, čo je dôvodom vzniku lipnutia
• dôvodom vzniku lipnutia na živote sú pocity, city, myšlienky (hlavne tie nespásonosné :-))
• aby vznikli pocity, city a myšlienky musí existovať niečo čo ich zaregistruje a to sú dotyky
• aby mohli vzniknúť dotyky, musí existovať niečo, čo dotyk uskutoční a to sú zmysly človeka: zrak, sluch, hmat,čuch, chuť a myseľ
• atď ….proste celá reťaz príčin a následkov od zrodenia po smrť….

Telo zomrie ale oná vôľa k životu ho znovu a znovu vracia do hry. Čiže suma sumárum. Odkiaľ teda pochádza vôľa k životu? Z predchádzajúcej existencie, to je logické. Z toho vyplýva, že aby človek už nikdy nezakúsil smrti nesmie sa už nikdy narodiť. Ale kedy sa už nikdy nenarodí? Vtedy, keď prestanú existovať podmienky pre vznik zrodu života v tele. A aké sú tie podmienky?

• Neexistencia zrodu je podmienená neexistenciou vôle k životu v tele
• Neexistencia vôle k životu je podmienená neexistenciou lipnutia na živote
• Neexistencia lipnutia na živote je podmienená neexistenciou závislosti, pripútanosti k citom, pocitom … javom (hlavne tým nespásonosným :-))
• atď …..

Stačí zničiť jedno ohnivko reťaze závislostí a už nikdy sa človek nezrodí na tento svet, stane sa nesmrteľným, už nikdy nezakúsi smrť. Aké jednoduché.

A ako je to s onou vyššie spomínanou spásou človeka? Kedy je človek spasený? Ťažko povedať, však? Kedy je lúka spasená? Keď už tam niet žiadnej trávy, potravy pre dobytok, ovce, kozy, kone … Chápeme?

Kedy je teda človek spasený? No predsa vtedy, keď už niet ničoho, po čom by človek túžil, na čom by bol človek závislý, na čom by človek lipol. Keď tu už pre neho niet žiadnej „potravy“. Keď sa dokáže všetkého vzdať, všetko dobrovoľne odložiť.

Tí, ktorí sa zaujímajú o veci mystické určite prišli do styku alebo počuli o zničení tzv. malého, osobného „ja“ a následnom splynutí s oným vyšším, najvyšším, veľkým, všeobsiahlým „JA“.

Otázka znie : čo to vlastne je ono zničenie onoho malého, osobného „ja“. Čo sa má človek zabiť, spáchať sebevraždu, či čo? Nie. to by bola určite veľká chyba :-).

Je potrebné si uvedomiť, čo tvorí ono malé „ja“, čím je vytvárané a udržiavané pri „živote“. Ono malé, osobné „ja“ je vytvárané a udržiavané hlavne nízkymi, egoistickými chúťkami a žiadostivosťami. Čiže zničením oných malých, nízkych chúťok, žiadostí (to sú tie vyššie spomínané city a pocity. ..) a pohnútok dochádza automaticky k zničeniu onoho osobného malého „ja“ a vzniku, resp. splynutie s oným toľko žiadaným a hľadaným nadosobným vyšším „JA“. Laicky povedané, samozrejme.

A teda suma sumárum ako človek dosiahne spásy? Čo je spásonosné, čo prináša človeku spásu?

• neubližovať je spásonosné
• neklamať je spásonosné
• nekradnúť je spásonosné
• byť milý a priateľský je spásonosné
• hovoriť málo ale vľúdne je spásonosné
• byť prostý hnevu a nenávisti je spásonosné
• atď …….

Tak teda súvisí nesmrteľnosť so spásou človeka.

• Keď sa človek stane nesmrteľným zároveň dosiahne spásu.
• Keď človek dosiahne spásu zároveň sa stáva nesmrteľným

Netreba teda hľadať kamene mudrcov ani elixíry večného života či večnej mladosti. To, čo treba robiť, je konať a myslieť spásonosne…

Jednoduché a pritom tak ťažko uskutočniteľné …. či.