teodor

A som tam …

Počas mojej nezamestnanosti som sa udržiaval vo forme návštevami fitka. Jeden, dva krát do týždňa. Pamätám si, že keď som odišiel z posledného zamestnania, bol som tak zničený, že som na bežiacom páse nedokázal bežať viac ako 5 minút v kuse. Po pár mesiacoch tréningu som v pohode zvládol beh viac ako hodinu v kuse bez prestávky a celkom slušným tempom.

Po jednom takom tréningu na ceste domov som stretol bývalého spolužiaka Ďuriho.

„Nazdar Ďuri, ako dýchaš? – pýtam sa.

„Celkom dobre .. a ty ako? – kontruje Ďuri.

„Ešte stále bez roboty …“ – vravím.

„Počuj Teo, v GS -ku práve teraz priberajú, ak chceš, daj si žiadosť, je dosť veľká šanca, že ťa zoberú.“ – vraví povzbudivo Ďuri. Ďuri robí v GS-ku už niekoľko rokov .

Ešte v ten deň som poslal žiadosť o prijatie do zamestnania. O pár dní mi zazvonil telefón . Personálne z GS-ka. Vraj potrebujú brusičov. Keď brusičov, tak brusičov, vravím si a dohadujem termín pohovoru.

V stanovený deň prichádzam do GS-ka na pohovor. Spolu so mnou je tam jeden kamionista a jeden čerstvo vyučený drevár. Absolvent „univerzity“ v Krásne nad Kysucou. Ten chalan od dreva nevedel čítať strojárske výkresy ale zaprisahával sa, že sa to doučí … 🙂

Pohovor – klasika. Tento krát traja ľudia v komisii. Vyzerali byť celkom v pohode. Len tak pre pobavenie, jeden bol absolvent záhradníckej učňovky a druhý absolvent VŠDS v Žiline, ako som sa neskôr dozvedel. Ten tretí po asi piatich minútach niekde odišiel a už sa nevrátil.

Po pár dňoch mi prišlo avízo o prijatí do zamestnania. Fajn, vravím si, konečne sa podarilo. Konečne sa podarilo absolventovi STU v Bratislave dostať sa aspoň na miesto brusiča. A trvalo to pár rokov. Nie je to úžasné? 🙂

Spomenul som si na slová jedného z profesorov, ktorý nám prednášal, mám pocit, že teóriu zlievania:

„Študenti, absolventi našej univerzity nájdu v praxi široké uplatnenie, od vedúceho cestovnej kancelárie až po dôstojníka kontrarozviedky …!“

Vtedy sme sa tomu smiali …. dnes mi to až tak smiešne nepríde, či?