teodor

„Aaale Teodorko, čo si sa už načisto zbláznil? Veď je nad Slnko jasnejšie , že optimizmus je lepší ako pesimizmus“ … Toto si pravdepodobne povie každý čitateľ nadpisu tohoto článku môjho blogovania. Ale …je to tak naozaj? Je optimizmus lepší ako pesimizmus? Čo je lepšie ? Byť relatívne šťastným, vyrovnaným pesimistom alebo večne „strádajúcim“ a nešťastným optimistom.. Poďme to spolu preskúmať.

Aby sme správne posúdili tento „problém“, najprv si musíme ujasniť kto je optimista a kto pesimista. Zase, na prvý pohľad jasná otázka a mnohí si povedia aj – jasná odpoveď. No nie je tomu tak. Drvivá väčšina ľudí si totiž pletie pojmy s dojmy ako to už na tomto svete býva …V tomto prípade si ľudia pletú optimistov s pozitívne mysliacimi ľuďmi a pesimistov s negatívne mysliacimi ľuďmi. Lenže optimista a pozitívne mysliaci človek nie je jedno a to isté. Takisto ako nie je jedno a to isté pesimista a negatívne mysliaci človek.

Ale aby som okolo toho veľa nemeditoval.

Optimista je v zásade človek, ktorý pritaká životu, svetu, telu, telesnosti a teda materializmu ako takému. Optimista miluje tento život a svet so všetkým všudy a nadovšetko.

Pesimista je pravý opak optimistu, čiže človek, ktorý nepritaká životu, svetu, telu, telesnosti a teda nie je materialisticky založený. Pesimista teda nevidí zmysel žitia v užívaní si tohto sveta a života, inými slovami má ho už dosť.

„Zlé“ jazyky hovoria, že pesimisti sú vlastne vyliečení optimisti. Znie to trochu srandovne ale asi tak nejako to aj v skutočnosti naozaj je.

Milý čitateľ, skús si spočítať čas za tento deň, kedy si si mohol povedať – tak teraz som naozaj šťastný – v percentách. Koľko ti vyšlo? 1,2,5 … nedajbože 10 percent? A čo ten zvyšok dňa?

Teraz si skús spočítať, koľko chvíľ si bol šťastný za minulý mesiac. Koľko to bolo dokopy? Jeden deň, dva dni ..?

Skús si zrátať koľko dní si bol naozaj šťastný v minulom roku. Päť, desať …? Či ani to?

A teraz si súdružsky úprimne odpovedz na otázku, je dôvod na to, aby si bol optimista? Je dôvod na to aby vôbec niekto na tomto svete bol optimista?

Medzi veľkých „optimistov“ patria celkom určite obyvatelia USA. „Držia usmievanie“ vždy a všade kde sa len dá. Spomeňme si len na jedného z našich pánov prezidentov, ktorý strávil v USA pár mesiacov, či rokov, so svojím tak trochu nablblým úsmevom. Tiež veľký optimista.

Medzi najväčších optimistov na svete celkom určite patria Židia. Tesne za nimi Cigáni, černosi …. Dá sa povedať , že optimizmus rastie s množstvom pigmentu v pokožke. Čím tmavší tým optimistickejší … Židia sú v tomto smere tak trochu výnimkou… Znie to trochu rasisticky ale čo je pravda nie je hriech… (len sa pozrime koľko je na svete Číňanov a Indov, o černochoch ani nehovorím – optimisti sa totiž nesmierne radi pária). Jednoducho tak to je. Spomeňme bývalého predsedu SNR (Slovenskej národnej rady – parlamentu) Borisa Kollára – veľmi veľký optimista – multiotecko.

Naopak medzi pesimistov patril napr. Sv. František, samotný Kristus (či už ten židovský ale aj ten árijský – Buddha), a prakticky všetci ľudia, ktorí za niečo stáli …

A celkom na záver, nie každý optimista je aj pozitívne, veselo zmýšľajúci človek, podobne ako ani zďaleka nie každý pesimista, hoci navonok s vážnym výrazom v tvári, je negativistická, zlomyseľná osoba.

Čiže čo je lepšie? Byť vyrovnaným, vcelku šťastným, na svet sa triezvo a pravdivo pozerajúcim pesimistom alebo večne vyškereným, neúprimným, častokrát zákerným, zlomyseľným a klamárskym materialistickým optimistom?