teodor

„The show must go on“

         Pieseň hudobnej skupiny Queen

     Tento článok je tak trochu voľným pokračovaním článku Nr.3  , kde popisujem príčiny existencie colníkov v Novom Zákone.

     Sem-tam, keď mám chvíľu čas a chuť, sledujem dokumentárne filmy na Viasat History. Tak aj onoho dňa sedím pred TV a pozerám dokument o akomsi rúšku alebo plátne, či čo to bolo, údajne zobrazujúcom tvár Ježiša Krista. (Relácie tohto typu ma vedia obzvlášť pobaviť, nakoľko odborná literárno-vedecká obec už dávnejšie vie, že Ježiš, tak, ako je opísaný v Novom Zákone, je len literárna postava). Táto relikvia údajne pochádza od sv.Veroniky. Na prvé počutie to neznie až tak zle, ba dokonca, dalo by sa povedať, celkom vieryhodne. Vtip je v tom, že pátraním v histórii sa ukázalo,  že žiadna sv. Veronika nikdy neexistovala a celý tento nezmysel  má na „svedomí“ pravdepodobne nejaký príliš horlivý (alebo príliš nevzdelaný) potentát, ktorý z pôvodných slov – vera icon (pravdivý obraz), vytvoril konkrétnu osobu ženského pohlavia s menom Veronica. Pre istotu jej dal aj titul sv. (svätá). Tento fakt priznáva a uznáva aj samotná cirkev.

     Je to jedna z krásnych historických ukážok procesu tvorby somárov z komárov. V Čechách je na tom podobne sv.Vít (chrám sv.Víta). Ten vznikol zo slova Svantovit – svätý Vít.

     Možno si mnohí povedia: “Nuž áno, v tých dávnych dobách to bolo celkom možné a pochopiteľné. Ľudia neboli tak vzdelaní a ani kontakty medzi jednotlivými krajinami neboli tak čulé ako dnes. Mohlo sa niečo také prihodiť“.

     Aká je ale súčasnosť? Je situácia na tomto poli „pooranom“ lepšia? Dejú sa takéto „fó-pá“ aj dnes? Alebo je to skutočne iba záležitosť „zaostalejšej“ minulosti? Hm, pravda je taká, že v súčasnosti tento prapodivný fenomén prekrúcania, ba až lživého pretvárania skutočnosti je ešte vypuklejší ako v onej „zaostalej“ minulosti.

     Jeden z pekných príkladov, ktorý máme tu, na našom „krásnom“ Slovensku sa nachádza na jednom nemenovanom cintoríne. Filmári tam kedysi v minulom storočí postavili pomník, ako rekvizitu k natáčaniu filmu a nechali ho tam. Časom sa na toto zabudlo a dnes je tento „pomník“ obsypaný kvetmi, tak ako keby tam bol naozaj niekto pochovaný.  Určite ste mnohí o tom počuli, bolo to tuším aj raz vo večerných „správach“.

     Trochu vtipnejší, ale o to názornejší je príklad z reklamy na kofolu so zlatým prasaťom. Som si istý, že ju všetci poznáte. Mladý otecko ide v zime s dcérkou pre stromček do lesa a …atď … a keď vydržíš do večera nejesť, uvidíš zlaté prasiatko. …atď. Aký je ale pôvodný, pravdivý príbeh?

     V tých dávnych dobách deti nedostávali tak „bohatých“ Ježiškov, ako dnes. Kdeže. Na štedrý deň bolo zvykom držať pôst až do večere, čo pre deti nebolo tak jednoduché  … a preto sa im vravievalo: „Keď vydržíte do večere, uvidíte:

1. z late prasa  (v súčasnosti ponímané ako zlaté prasa – zo zlata)
2. s latu krokev (zlatú krokev – akože zo zlata)

        V prvom prípade sa jednalo o prasiatko vyrezané z  laty (lata, latka – úzka tenká doska). V druhom prípade išlo o tak trochu drsný žartík, keď gazda zavolal deti do stodoly, ukázal na strechu a povedal: „Tak, tu je lata a tu krokev.“ (lata – doska strešnej konštrukcie, krokev –  súčasť strešnej konštrukcie) a spolu sa na tom zasmiali . Dnešná reklama nám už ponúka zvrátený, absolútne nelogický obraz  zlatého prasiatka (kedysi a kdesi inde to bolo teliatko).

     Takto teda vznikajú zlaté prasiatka, zlaté krokvy, sv.Veroniky, colníci a mnoho, mnoho ďalších nezmyslov, ktorým sa ľudia niekedy aj klaňajú …

     Spomeniem na záver jeden príklad, ktorý pozná pravdepodobne každý človek na tejto planéte. Je to príbeh o panne Márii a zrodení Ježiša Krista – spasiteľa, ktorý žil v Nazarethe. Ako teda vznikol tento príbeh?

     marya –  védsky výraz pre panensky čistú mravnú myseľ, z ktorej sa zrodí svetlo spásy, oslobodenia.

     nazara – gnostický výraz pre rozjímanie, nazeranie do svojho vnútra, meditácia.

Po materializácii, sfyzičtení pojmov:

z marya sa stala -> fyzická žena Mária – panna, ktorá porodí fyzické dieťatko – spasiteľa.

z nazara sa stal -> Nazareth – mestečko, ktoré dal dovybudovať cisár Konštantín (áno ten cisár, ktorý dal členov svojej vlastnej rodiny za živa uvariť v kúpeľoch, len aby sa dostal k moci) so svojou mamičkou, ako oné potemkinovské dediny, potvrdzujúce pravdivosť slov v Novom Zákone