teodor

Za svojho života som absolvoval niekoľko zamestnaní. A takmer vo všetkých som sa stretol s javom, keď nie príliš vzdelaní ľudia boli dosadzovaní do celkom dobrých pracovných pozícii.

Tak napríklad v jednom z nich človek, ktorý nemal vysokoškolské vzdelanie bol na poste námestníka riaditeľa a bol tam dlhé roky, hoci na toto miesto je zo zákona nariadené mať príslušné vzdelanie.

V ďalšom zamestnaní vykonávala funkciu kvalitárky v strojárskej dielni osoba, ktorej vzdelanie pozostávalo s dvoch (2) ročníkov cukrárskej učňovky. Takto by som mohol pokračovať ďalej… o politických borcoch sa radšej ani nejdem vyjadrovať, to by bola téma na román.

A prečo to tu spomínam? Takmer každý minister školstva sa dušuje ako len treba pripravovať mládež na život, ako by len bolo dobré aby bola mládež pripravená do budúceho zamestnania a podobné žvásty.

Proti tomu samozrejme nemôže nikto nič namietať. Ale aká je realita?

To všetci vieme.

Ja sa pýtam, milí súdruhovia, na ký oný učitelia v školách známkujú žiakov z vedomostí, keď oni prídu do praxe, do života, kde nikde nikoho žiadne známky nezaujímajú, a ani nezaujímali. Ešte som sa v živote nestretol s tým aby zamestnávateľ napr. žiadal od čerstvého nového zamestnanca aby mu on ukázal vysvedčenia alebo index, ako študoval, aké dosahoval výsledky v škole.

Áno, môže sa stať, že niekedy je stredoškolák schopnejší ako vysokoškolák. Ale potom známkovanie už tým dupľom nemá zmysel … A nemá tým pádom zmysel ani existencia vysokého školstva … aspoň v gubernii zvanej Slovensko.