Okrem toho, že som sa vždy rád učil nové veci (v škole som bol minimálne dobrým žiakom), moje kroky často viedli do knižnice. Mám rád knihy. Dá sa z nich dozvedieť toľko nových zaujímavostí …
Tak aj onoho dňa (niekedy v 80. rokoch minulého storočia) mi padla do rúk knižka od Erazma Rotterdamského : Chvála bláznivosti. Vravím si : Chvála bláznivosti? Čo je to za nezmysel? Keďže ma vždy priťahovali neobvyklé veci, knižku som si požičal. Na moje veľké prekvapenie som pri čítaní zistil, že autor žil pred 500 rokmi. Áno, autor síce žil pred mnohými storočiami, ale obsah tohoto útleho literárneho skvostu je aktuálny stále a ešte dlho aj aktuálny bude. Jedná sa v podstate o filozofické dielo, v ktorom Erazmus skúma tak trochu satiricky ladenou formou vzťah ľudského šťastia v pomere k vzdelanosti, resp. bláznivosti. Erazmovi vyšlo, že medzi najšťastnejších ľudí na tejto zemi patria práve tí „najbláznivejší“. Je tento záver správny? Je to naozaj tak ?:-)
Keď sa každý z nás obzrie späť na svoj život a dianie v ňom, či chce alebo nechce, zväčša každý pripustí možnosť, že náš milý Erazmus mal asi pravdu. Skutočne sa zdá, že tí „bláznivejší“ sú predsa len o kúsok šťastnejší, ako tí „mudrci“, večne vážní a zachmúrení …
Ono sa to tak na prvý pohľad zdá, ale je to len optický klam. Tak ako má totiž každý človek dojem, že je „dosť“ múdry (toto je asi jediná spravodlivosť na tomto svete), práve tak isto je každý „obdarený“ starosťami, resp. šťastím. Poväčšine každý si totiž myslí, že má veľa starostí a málo šťastia.
Predsa len, celkom hypoteticky, je „výhodnejšie“ byť vzdelancom alebo je lepšie svoj život prežiť, takpovediac, ako jednoduchý „nevzdelaný“ človiečik? Akú cenu má vlastne ono „vzdelanie“? Ako som už spomenul vyššie, vzdelaní ľudia nie sú ani o milimeter šťastnejší, ako tí nevzdelaní (blázniví). Pred tvárou večnosti je akékoľvek „svetské“ vzdelanie prakticky ničím. Nemá vôbec žiadnu cenu. (Dokonca na „našom“ „krásnom“ Slovensku skôr nájde zamestnanie nevzdelaný, jednoduchší človek ako inžinier. )
Alebo ináč : Kto spôsobil vo svete viac utrpenia a žiaľu? Vzdelaní ľudia, alebo tí menej školovaní? Tu nech si odpovie každý sám. Ja len podotknem, že atómovú bombu vám nevzdelaný človek nevymyslí, ani keď ho pokrájate na rezance.
Ako to teda je? Byť či nebyť vzdelaný? Byť či nebyť múdry? Nie každý vzdelaný človek je totiž múdry a zároveň nie každý mudrc musí byť nutne vzdelaný. Je totiž múdrosť konštruktívna, budujúca, povznášajúca, spájajúca, smerujúca k tomu vyššiemu, božskému … A je múdrosť deštruktívna, ničiaca, človeka ubíjajúca, rozdeľujúca, diabolská, smerujúca k tomu nízkemu, pekelnému …
"Pred tvárou večnosti je akékoľvek... ...
Celá debata | RSS tejto debaty