74. Hlava XXIII alebo … Ako to chodí u nás v kok…cúrkove. Part 22

Golian

Na konci blogu č.72 som sľúbil, že niekedy opíšem konkrétnu „osobnosť“ židovského pôvodu, tak ako som ju zažil ja sám na vlastnej koži. Tak tu to máte.

Inžinier Golian sa na náš pracovný útvar dostal, ako inak, po známosti. Pochádzal niekde z východných stepí, od Košíc. Už od samého začiatku, keď ešte mal rožky zastrčené, sa mi táto entita zdala nie celkom v poriadku. Šušlal, koktal, splietal piate cez deviate … Postupne sa však ako vedúci dielne vyfarbil do priam démonických farieb. Len tak pre zaujímavosť tento „pán“ prakticky nikdy presne nevedel aký typ výrobku sa práve na linke vyrába. Podotýkam, že sa tam vyrábali dva typy výrobkov, veľmi podobné.

Po tom, ako som bol predtým preradený inžinierom Ošťalkameňom na iné pracovisko, som si myslel, že už väčšieho vtáka v živote nestretnem. Omyl, inžinier Ošťalkameň (podrobnejšie opísaný v blogu č.57) bol oproti Židovi Golianovi iba romanticko-naivný slovenský loptoško. :-))

Goliana nemal v podniku asi nikto rád. Bol to človek nevrlý, neuveriteľne pokrytecký, bez zmyslu pre humor (poznáte ten silený humor, keď sa niekto silou mocou snaží byť vtipný), panovačný, nesmierne sebavedomý (tiež neviem prečo), arogantný, totálne bezcharakterný. Ako som spomenul nikto ho nemal rád (ani jeho podriadení a ani jeho nadriadení), okrem Nemcov v Nemecku. Paradoxne , tí ho doslova žrali. Ustavične napr. robotníkov nútil aby na linku po obedňajšej prestávke boli presne na sekundu (nie na minútu) na pracovisku. Toto sa Nemcom zrejme veľmi páčilo. Prečo, to som doteraz nepochopil, keďže taktovací čas jedného výrobku bol tri minúty. Čiže každé tri minúty vyšiel z linky jeden hotový kus. Podotýkam, že na pracovisku boli časté výpadky výroby v dôsledku častých porúch na strojoch. Tie trvali niekedy aj celé hodiny. Takže nejaká minúta hore dole nehrala prakticky žiadnu rolu.

Domnievam sa, že inžinier Golian bol pravdepodobne latentný homosexuál. Rád je..l chlapov. Bol síce ženatý, ale ženatých buzíkov je na Slovensku požehnane.

Ako som spomenul, od robotníkov požadoval doslova sekundovú dochvíľnosť no on sám si pritom doprial nie 30 minútovú obedňajšiu prestávku, ale rovno hodinu.

Najväčšia sranda bola, keď Inžinier Golian organizoval tzv. guláš párty. Ako to už vo firmách býva. Keďže sme ho všetci dobre poznali, takmer nikto sa gulášoviek nechcel zúčastniť. Načo sa Golian otvorene robošom vyhrážal sankciami. No čistý chuj.

Ďalšou špecialitkou tohoto „vyvolenca“ bolo, že sa za dobré ľuďom zlým odmeňoval. To človek proste nepochopí, to musí zažiť.

Spomínam si ako jeden robotník podal taký zlepšovací návrh, ktorý zvýšil produktivitu na linke o 15 percent. Čo myslíte ako sa mu inžinier Golian odvďačil? Pri najbližšej príležitosti ho prepustil. Ináč toto je bežná metóda riadenia vo firme Šafárovcov. Keď som sa majstra na to pýtal, tak mi povedal , že idea manažérov je taká, že keď vyhodia toho najlepšieho, ostatní sa zľaknú, budú sa báť a budú o to usilovnejšie pracovať. Najprv som sa na tom zasmial. Myslel som si, že žartuje. Nie, nežartoval. K tomu asi niet čo dodať. Toto je prosím mentálna výbava riadiacich pracovníkov v gubernii zvanej Slovensko. Takže ak by náhodou niekto hľadal príčiny, prečo je Slovensko odjakživou prdelou Európy, tak tu je jedna z nich.

Bolo by to na niekoľko článkov opísať komplet všetky avantúry inžiniera Golina. Ale vrátim sa ešte ku spomínanej gulášovke. Ja osobne sa od istého času zásadne nezúčastňujem na týchto spoločensko-kultúrnych podujatiach. Po prvej gulášovke organizovanej Golianom, prišiel pán inžinier so zodretou, doškriabanou polovicou tváre. Vravím si, asi ho chudáka prepadla tlupa cigáňov. Pýtam sa kolegov, čo sa mu preboha stalo? Ale nič, vravia mi, ten blb sa tam ožral, najskôr spal pod stolom a potom šiel domov ožratý na bicykli. A cestou domov stratil rovnováhu a kdesi sa dorantal.

Čiže okrem toho, že Golian mal neuveriteľne, ale fakt že neuveriteľne odpornú povahu, bol ešte aj hlúpy ako bagandža.

Napokon vyhodil aj mňa, za to, že som mu pomáhal zvyšovať kvalitu a produktivitu na pracovisku. Vyjadrené v číslach: keď som na linku prišiel osemhodinová produkcia linky bola na úrovni 60-70 kusov + množstvo nepodarkov. V čase môjho odchodu: 140 kusov za osmičku s minimom odpadu. Čiže takmer 100 percent zvýšenie výkonu. Plat sa mi zdvihol za tie roky o 100€, mesačne. Aby som bol konkrétny z 1000 na 1100 €. Takto to chodí na Slovensku. Vivat Slovakia….

Iste chápete, že po tejto ale aj mnohých iných skúsenostiach so Židmi ma asi len ťažko niekto bude považovať za ich fanúšika. :-))

Dnes len toľko.

93. Optimizmus alebo pesimizmus? Čo je v skutočnosti väčšie zlo?

23.08.2026

„Aaale Teodorko, čo si sa už načisto zbláznil? Veď je nad Slnko jasnejšie , že optimizmus je lepší ako pesimizmus“ … Toto si pravdepodobne povie každý čitateľ nadpisu tohoto článku môjho blogovania. Ale …je to tak naozaj? Je optimizmus lepší ako pesimizmus? Čo je lepšie ? Byť relatívne šťastným, vyrovnaným pesimistom alebo večne [...]

92. Čo je to vlastne ten fašizmus?

09.08.2026

Často, žiaľ až príliš často sa v dnešnej dobe skloňuje v mediach slovo fašizmus. Týmto slovíčkom sa narába veľmi ľahkovážne, podľa momentálnej potreby toho ktorého aktéra na politickej alebo mediálnej scéne. Bežný človek tomuto výrazu vôbec nerozumie. Ten vie iba toľko, že fašisti boli Nemci za druhej svetovej vojny v Nemecku, hlavne esesáci a hitlerjugend (tí [...]

91. Konečné riešenie rómskej otázky

18.05.2026

Častokrát vídavame v TV reportáže z prostredia tzv. rómskych osád. Biedne chajdy, chaos, bordel a veľa detí, aj psov, … potulujúcich sa po osade a okolí, špinavých, otrhaných, niekedy posielajúcich hasičov do pi.., hádžucich kamene na okoloidúce autá a pod. Sám som kedysi prechádzal okolo takejto osady, tuším to bolo niekde na Spiši … no niečo hrozné. Mnoho [...]

teodor

...nemyslím, teda som večný ?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 94
Celková čítanosť: 262095x
Priemerná čítanosť článkov: 2788x

Autor blogu