teodor

Je zvláštne pozorovať, aké veľké množstvo pozornosti ľudia venujú článkom, ale nielen článkom, ale v podstate akýmkoľvek správam o homosexuáloch a podobných entitách. Pritom, podľa oficiálnych štatistík, ale aj všeobecného názoru, by počet  týchto osôb v populácii mal oscilovať niekde okolo hranice 4 %.

   Prečo toľká pozornosť? A ako to s homosexuálmi a s homosexualitou vlastne je?  Kde sa „ukrýva“ toľkokrát hľadaná pravda?

   Keď sme boli ešte  deti, o nejakých homosexuáloch nebolo ani chýru ani slychu. Pamätám si, že prvé zmienky o tomto „type“ ľudí sa mi dostali do uší, keď som mal 12-13 rokov. Všetci sme si robili z toho srandu a pravdu povediac, ani sme neverili,  že niečo také môže vôbec existovať .

   Občania na našom  „ krásnom“ Slovensku nemajú veľa možností vzdelať sa v tejto oblasti, a okrem lekárov sa vlastne k relevantným informáciam nedostane prakticky nikto.

   Pred pár rokmi sa predsa len zásluhou S. Chelemendika dostala na slovenský knižný trh malá knižôčka od Grigorija Klimova s názvom – Červená inkvizícia. Aj keď je toto dielko koncipované ako beletristický útvar s humorným podtónom, čitateľ v ňom nájde skutočne zaujímavé, povedal by som priam inšpiratívne pasáže a informácie.

   V skutku, je to veľmi zaujímavé, aj keď tak trochu v „ruskom“ štýle napísané literárne dielko. Autor pútavou formou odhaľuje a dáva do súvislostí jednotlivé aspekty homosexuality a používa pritom množstvo pikantných príkladov z histórie (niekedy to až preháňa :-)). V závere knihy sa venuje aj rôznym poruchám osobnosti. Doporučujem prečítať, keď už pre nič iné, aspoň sa zabavíte :-). Hlavná myšlienka knihy : „Túžba po moci je výsledkom sado-masochistického komplexu, vznikajúceho  v dôsledku potláčanej homosexuality“.

   Ale vráťme sa späť do reality. V minulosti bola homosexualita trestná, potom bola zaradená medzi „diagnózy“, dnes je to norma „inakosti“… Možno si poviete, no a čo, veď aj „oni“ majú právo na slušný život. Určite áno…Najväčším problémom homosexuálne orientovaných jedincov sa javí ich vysoko nestabilná psychika. Návaly  kľudu , až prispatosti sa striedajú s návalmi agresie a to hlavne v krízových, kolíznych situáciach, kedy je potrebné rýchlo a rozhodne jednať. Agresívne konanie v krízových situáciach je jedným z „lakmusových“ papierikov, ktorý nám ukazuje koho máme pred sebou :-). Druhým „papierikom“ je alkohol. Ak sa homosexuál opije,  je to na ňom okamžite vidieť. To je veľmi zaujímavý jav. Skrátka – In vino veritas. Dokonca som poznalo chlapíka, ktorý bol v triezvom stave „normálny“ ale keď si vypil, obťažoval chlapov. Pritom bol ženatý s deťmi.

   Dalo by sa o tom písať do nekonečna, ale jeden príklad za všetky: V jednom z mojich bývalých zamestnaní sme mali mladého muža. Na pohľad relatívne normálny chlap. Bol síce tak trochu „neohrabaný“ ale to sme brali ako, no proste, každý chce žiť. Taký mamičkin ťuťko.

   Slušné správanie, strojené úsmevy, naučené frázy (písal si denníky). Hoci navonok hral úlohu tak trošku naivného hlupáčika, vo vnútri to bola karieristická, vypočítavá beštia a ako neskôr vysvitlo, bol homosexuál. Samozrejme sa k tejto svojej orientácii nepriznal. Svoju homosexualitu potláčal, dokonca sa aj oženil a mal tuším dve alebo tri deti. Tie deti skutočne mali vážne zdravotné problémy,  presne v zmysle téz knihy Červená inkvizícia. Hoci bol tento nešťastník evidentne tak trochu retardovaný (nedokázal prepísať prístupové heslo do PC z papierika na klávesnicu, bez toho aby sa nepomýlil) postupne sa prepracoval až medzi najvyššie posty vo firme. Ako je to možné?

   Jeden môj bývalý kamarát, podnikateľ mi raz povedal : „Potreboval by som takého človeka, ako je Mário (tak sa volal ten teplý „génius“). Mne nevadí že je teplý, hlavne, že urobí to, čo mu  rozkážem.“

Milý Mário bol totiž okrem iného aj profesionálny riťolez. (Nie je to symptomatické? Homosexuál a zároveň riťolez?). A tu sa dostávame k meritu veci.

   Riadiaci pracovníci majú radi takéto typy „osobností“ (teraz mám na mysli tých light  štvorpercentných). Oni nepotrebujú niekoho „normálneho“, ktorý bude stále niečo „zlepšovať“ a stále niečo „vymýšľať“. Oni hľadajú lojálnych, poslušných análnych alpinistov. A prečo? Nuž preto, lebo oni sami sú poväčšine podobne ladené entity. Netreba sa dať oklamať tým, že títo ľudia sú ženatí, vydaté. To na veci nič nemení.

   Z mojich životných skúseností si dovolím tvrdiť, že v súčasnosti väčšina riadiacich pracovníkov sú viac než latentní homosexuáli. A ako sa to dá zistiť? Úplne jednoducho. Ak je váš nadriadený človek „opitý“ mocou (dúfam, že viete, čo mám na mysli – skrátka rád buzeruje), na 99 % je to homosexuálne orientovaný jedinec (ak žena rada buzeruje ženy, muž – mužov,  je to jasné ako facka). Či už to priznáva alebo nie. Normálny človek rieši krízové situácie konštruktívne, homosexuál zúri a ubližuje … a buzeruje.

   Ale ešte som nespomenul jeden aspekt homosexuality, ktorý nie je uvedený ani v spomínanej knižke. Čo to vlastne je homosexualita?  Ako sa prejavuje? … Prejavuje sa aj tým, že sexuálny akt je vykonávaný s osobou rovnakého pohlavia. Ale čo je potom masturbácia – sebaukájanie? Nie je to náhodou tiež homosexuálny akt? Veď tam vlastne jedna osoba vykonáva sexuálny akt sama so sebou, teda s osobou rovnakého pohlavia…

    Znie to dosť poburujúco, ale je to tak. Ak je homosexuálne orientovaný jedinec dekadentným typom človeka, a to celkom určite je, je dekadentným typom človeka aj sebaukajajúci sa jedinec? Veruže je. A to z nasledujúceho dôvodu. Pri častom sebaukájaní (ale aj pri bežnom pohlavnom akte) sa totiž oslabujú nadobličky, ktoré sú, podľa tradičnej čínskej medicíny, “koreňom” života.  Ináč povedané, dochádza k postupnému úpadku jedinca, mentálnemu aj fyzickému.

    “Homosexuála” máme teda v sebe každý z nás (česť výnimkám, ale tých asi veľa nebude). Ide len o to, do akej miery dovolíme tomuto “homosexuálovi v nás”, aby sa prejavil navonok. Podobne, každý z nás má v sebe potenciálne vraha, zlodeja , podvodníka … ale nie všetci sme vrahovia, zlodeji alebo podvodníci …

   Prečo je  teda väčšina “normálnych” ľudí viacmenej negatívne naladená voči  homosexuálom? Pretože všetci podvedome cítia, že čím viac homosexualizmu v spoločnosti bude, o to skôr táto dospeje do fázy svojej likvidácie, zániku. História nám to žiaľ potvrdzuje …  

   V súvislosti s homosexuálmi sa takmer vždy spomínajú iba muži. Ale pozor ! Homosexuálnych žien je oveľa viac ako homosexuálnych mužov. Ženy to totiž dokážu takmer dokonale maskovať. Homosexuálni muži sú normálnym občanom viac menej na smiech ale homosexuálne ženy sú skutočným problémom.. Čo myslíte, prečo klesá pôrodnosť v Európe? No práve preto, lebo homosexuálnych žien pribúda.

   A toto je vlastne aj taký stručný záver tejto mini úvahy. Zatiaľ čo teplí muži sú skôr na smiech (nehnevajte sa na mňa, ale ja za to nemôžem), a v skutočnosti nepredstavujú až taký veľký problém, teplé (či skôr studené)  ženy spôsobia zánik civilizácie …  🙂