teodor

                 „ Čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo.“

                                                              Slovenské príslovie

     Už ako malý chlapec som chcel všetko vedieť. Hračky, ktoré som dostal od rodičov, som takmer všetky (aspoň tie, ktoré sa dali) rozobral. Chcel som vedieť za každú cenu, ako „to“ funguje. Táto zvedavosť ma nikdy neopustila a trvá až do dnešných dní.

     Je ale vôbec možné „všetko“ vedieť? A je to vôbec potrebné? A ako je to vlastne s genialitou?  Je možné sa genialite naučiť? Alebo je to len prazvláštna schopnosť niektorých „vyvolených“? A ako niekto na niečo geniálne príde? Existuje na to nejaký „návod“? Alebo je to vec „náhody“?

     V tomto článku vysvetlím postupnosť krokov pri „vymýšľaní“  jednej geniálnej záležitosti – v tomto prípade – nepotopiteľnej lode. Čo je to loď, všetci dobre vieme. O nepotopiteľných lodiach sme tiež už všetci počuli. (Asi najznámejšia „nepotopiteľná“  loď bol zaoceánsky parník – Titanic. Iste všetci poznáte ten otrepaný príbeh.)  Doteraz, tuším, všetky „nepotopiteľné“ lode sa potopili, či …? Prečo tomu tak bolo, sa dozviete v tomto článku. Tak poďme sa na to pozrieť …

      Aby sme mohli vyriešiť problém nepotopiteľnosti lodí, mali by sme vedieť alebo zistiť, prečo sú potopiteľné. Nie, netreba sa obávať, nebudem tu nikoho unavovať zložitosťami lodných konštrukcií. Ale principiálne : Čo drží a udrží loď nad vodnou hladinou?

   1. V prvom rade je to tvar trupu lode:

Obr.1

     Tvar trupu lode je navrhnutý tak, aby sa pri vychýlení zo zvislej polohy vždy vrátil späť do pôvodnej polohy. Je to niečo podobné ako drevený „hríbik“ na štopkanie ponožiek (Obr.1 vpravo).

     2. V druhom poradí hrá veľkú úlohu poloha ťažiska lode. To sa snažia lodní konštruktéri dostať čo najnižšie k hladine vody, prípadne pod hladinu.(Viď Obr.1)

     3. A za tretie je to nižšia merná hmotnosť celej lode (zabezpečuje to vzduch, ktorý vypĺňa prázdne priestory trupu lode.)

     Každý si ľahko domyslí, že loď v tomto prevedení je vo svojej podstate vysoko nestabilný objekt na vodnej hladine. Je až na počudovanie, že sa doteraz nepotopiteľnosťou lodí pravdepodobne nikto z kompetentných nezaoberal.  Resp. možno sa aj zaoberal ale v praxi nič také, aspoň pokiaľ je mi známe, bežne neexistuje.

     Vývoj lodných konštrukcií ustrnul ešte niekde v staroveku a odvtedy sa vo svojej podstate nič nezmenilo. Lode sa potápajú, námorníci zomierajú, hodnoty sa strácajú na morskom dne a … atď.

    Keď si dáme dohromady vyššie spomenuté zákonitosti, resp. vlastnosti lodí, taká loď sa môže potopiť z nasledovných príčin:

1. V dôsledku náklonu lode nad kritickú hodnotu, kedy sa už nevráti do pôvodného rovnovážneho stavu.
2. V dôsledku nabratia príliš veľkého množstva vody do trupu lode, čím sa loď stane neprípustne „ťažkou“, a ide ku dnu.   

     V prípade bodu 2 si myslím, že nie je až tak veľmi čo riešiť. Tento bod nie je  v podstate problémom, pokiaľ nedôjde k vyložene devastačným poškodeniam trupu. Vtedy už nepomôže ani svätená voda.  Nás bude zaujímať predovšetkým bod 1. Ako dosiahnuť, aby sa loď nepotopila za žiadnych okolností, čo sa týka náklonu lode, či už v pozdĺžnom alebo v priečnom smere?

Obr.2

     Ako teda dosiahnuť, aby sa loď nepotopila za žiadnych okolností. (Samozrejme, keď loď zožerie nejaká morská príšera, tam tiež už niet pomoci .) V tomto bode „výskumu“ je potrebné si dať tzv. „tvorivú“ pauzu. Jednoducho sa venovať niečomu inému a dať problému čas na dozretie. Ale pozor, zase nie príliš dlhý ….:-)

     V tejto chvíli (resp. chvíľach – netreba si myslieť, že Vás riešenie napadne hneď po prvej tvorivej pauze) je veľmi dôležité, aby potenciálny génius ostal úplne pokojný. Vôbec nezáleží na tom, že ešte nemáme ani šajnu o budúcom riešení skúmaného problému. Netreba byť nervózny. „Poslovia“ geniálnych myšlienok totiž nemajú veľmi radi, keď sa na nich „nalieha“. Je to niečo podobné ako keby ste sa ocitli niekde v cudzom meste bez  peňazí, stretli by ste prvého chodca na ulici, chytili ho pod krk a žiadali ho (trebárs aj pekne), aby Vám požičal pár drobných na cestu domov. No čo myslíte, ako by to asi dopadlo?

     Teraz sa ale vráťme späť k riešeniu „nášho“ problému. Po niekoľkých tvorivých pauzách napr. mne vyplynulo nasledovné  ideové riešenie: 

Obr.3

     Ako je z Obr.3 vidieť, podstata vyriešenia tohto problému spočíva v jednoduchom pridaní akéhosi plaváka (nepotopiteľnej bóje) okolo lodného trupu (červená farba) tak, aby boli tieto spolu otočne spojené na prednej a na zadnej časti lode. Čiže trup lode by mal mať možnosť otáčať sa vo vnútri tohto „záchranného plaváka (alebo ak chcete akejsi „záchrannej“ vesty – bóje). Nech by sa totiž loď akokoľvek naklonila, prípadne sa aj prevrátila hore dnom, poloha ťažiska „T“, umiestneného excentricky voči osi otáčania „O“ (Obr.4) za každých okolností zabezpečí návrat trupu lode do stabilnej rovnovážnej polohy.

     Pochopiteľne trup lode a vlastne celý prierez lode by sa musel vojsť do pomyselnej kružnice ( viď. nasledujúci obrázok).

Obr. 4

     Každému je určite jasné, že tvar trupu nepotopiteľnej lode by nebol taký, ako je to zobrazené na Obr.4. Je to len principiálne ideové znázornenie riešenia.

     Dobrou správou je, že keď sa Vám podarí vymyslieť jednu geniálnu vec, tie ďalšie Vám už pôjdu ako po masle. Je to ako keď sa naučíte jazdiť na jednom bicykli. Na ostatných to nebude žiaden problém.

     V prípade, že sa Vám nepodarí nič geniálne splodiť, nebuďte z toho smutní a berte si príklad z chrobákov:

                                    „All You need is love“ 

pre šťastlivcov, ktorí nevedia po anglicky :

„Všetko čo potrebujete je láska“

    A celkom na záver tejto úvahy : Nie všetko geniálne musí byť automaticky dobré, takisto ako nie všetko dobré nutne musí byť geniálne… 🙂