teodor

Všetko je ilúzia. Pochop to a budeš vyslobodený z utrpenia.

Buddha Gautama

Je čas zberu zemiakov. Vonku už je takmer tma. Spolu s ostatnými deťmi sa hráme na úbočí hory. Do starých plechoviek urobíme na bokoch dve dierky zavesíme na tenký drôt a spravíme z toho ako keby prak. Do vnútra dáme žeravé uhlíky z pahreby , zatočíme a vyhodíme do vzduchu. Plechovky letia a žiaria ako kométy… Jeden chalan zatočil s plechovkou tak rýchlo, až vytvoril vo vzduchu ilúziu ohnivého kruhu … to na mňa zapôsobilo a tento moment mi akosi nechtiac utkvel v pamäti …

Čo sa len tí ľudia natrápia, kým nakoniec aj tak o všetko prídu … tak sarkasticky vravieva jeden môj známy. Vskutku, na tomto svete asi neexistuje človek, ktorý by „občas“ netrpel. Jeden sa trápi kvôli frajerke, druhý kvôli peniazom, tretieho mordujú v zamestnaní, štvrtý sa trápi s nadváhou, iný je večne chorý …atď. Veď to poznáte. Ono, keby to bolo len občas ale skús si milý čitateľ zobrať napríklad včerajšok, koľko minút si bol z oných 24 hodín skutočne šťastný, a koľko nie až tak šťastný? Prevažuje viacej pocit šťastia alebo ne-šťastia?

Ja som si podobné otázky dával už vo veľmi mladom veku a takmer vždy mi vyšlo, že pobyt na tomto svete nie je zrovna prechádzka ružovou záhradou. Ako teda vzniká utrpenie, resp. čo to vlastne utrpenie je?

Utrpenie možno v kocke charakterizovať ako odlúčenie sa od milého , príjemného (osoby, veci, javu, ….) a naopak spojenie sa s nemilým , nepríjemným (človekom, vecou, javom….).

Kedy nastáva odlúčenie sa od milého, príjemného? Vtedy, keď napr. niekto stratí milovanú osobu (napr. vyššie spomínanú frajerku (:-)) – to je veľká bolesť, keď niekto stratí nejaké hmotné statky, atď….

A kedy nastáva spojenie s nemilým, nepríjemným? Vtedy, keď niekto musí tráviť čas s niekým, kto mu nie je je zrovna sympatický, keď niekto dostane pokutu za prekročenú rýchlosť, keď niekto ochorie, keď niekto je nútený vykonávať činnosť, ktorú on vykonávať nechce…. atď.

Čo je príčinou utrpenia v prípade odlúčenia sa od milých príjemných vecí? Je to žiadostivosť, túžba… po vlastnení, pocitoch, je to lipnutie na hmotných statkoch, na citoch, na osobách… Človek túži po milých, príjemných javoch a skutočnostiach, ale keďže sa mu ich nedostáva v požadovanej miere, trpí….

A čo je príčinou utrpenia v prípade spojenia sa s nemilými, nepríjemnými javmi? Je to následok nesprávneho, neprospešného konania niekedy v minulosti. V minulosti som prekročil povolenú rýchlosť, teraz v prítomnosti mi prichádza pokuta, trpím, (je len málo takých, ktorých takáto skutočnosť poteší). V minulosti som ublížil niekomu nevinnému, teraz v prítomnosti ma postihuje choroba. Atď…. Vo fyzike je to zákon akcie a reakcie. V metafyzike je to zákon príčiny a následku.

Otázkou je, ako sa teda dá dospieť k zániku utrpenia? Vcelku veľmi jednoducho :

1. vzdať sa žiadostivosti, chcenia a lipnutia na hmotných ale aj nehmotných javoch
2. prestať robiť neprospešné činy, čiže, neprekračovať povolenú rýchlosť, neklamať, nekradnúť, neubližovať (ani slovami, ani skutkami, ani myšlienkami), necudzoložiť, neohovárať, atď… utrpenie jednoducho nemá prečo a ako vzniknúť.

Na záver snáď len citát z budhistickej sutty Arijaparijesanasuttam (Svätý cieľ):

…a takýto sa nazýva mníchom: zatienil prírodu, úplne zrušil jej oko, unikol tak zlému, unikol svetskosti. Bezpečne ide, bezpečne stojí, bezpečne sedí, bezpečne leží a síce preto, lebo sa zdržuje mimo dosah zla…