teodor

Často krát počujem nespokojné hlasy ľudí o tom, ako je to všetko na Slovensku posr …kazené, akých „hlúpych“ politikov máme, akých „hlúpych“ vedúcich v zamestnaniach máme , ako je všetko skazené a doje …babrané. (Nepíšem tu doslovné výrazy, aké používajú bežní ľudia lebo by to pravdepodobne neprešlo cenzúrou)

Ja osobne sa nad tým vždy iba trochu pousmejem a … idem ďalej. Ako je to možné, že občania Slovenska sú tak nespokojní so „svojou“ vrchnosťou a vôbec životom a vzťahmi na rodnej hrude? Prečo iné národy sú spokojnejšie a šťastnejšie ako je ten „národ“ slovenský, kde hľadať korene tohoto neblahého javu? Čo je jeho príčinou?

Vysvetlíme si to na voľbách do parlamentu. Na základe čoho sa rozhoduje chudák občan Slovenskej republiky, koho zvolí na najbližšie volebné obdobie do parlamentu? Celkom určite to nie je na základe rozumovej a hlavne rozumnej úvahy. Ináč by sa tam predsa nemohli dostať entity, ktoré tam evidentne nemajú čo hľadať.

Ak to nie je na základe rozumovej úvahy, potom teda čoho? Nuž odpoveď je prozaicky jednoduchá, na základe zdania a tichého doporučenia známymi (najnovšie čiernomagickými videjkami na jutube). A prečo to tak je? Nuž preto, lebo bežný občan Slovenskej republiky (obávam sa, že nielen bežný) totižto nedokáže sám rozpoznať, kto je kto. Presnejšie kto je aký človek, akých kvalít … a to platí všade, v celej spoločnosti.

A prečo to nedokáže? Preto lebo to nemá ako spoznať. Na to, aby niekto dokázal správne zhodnotiť iného človeka, ktorého osobne nepozná, musí poznať , alebo musí mať v sebe určitý mravný etalón, na základe ktorého dokáže určiť, či je niekto „dobrý“ alebo „zlý“. A ten väčšina občanov Slovenskej republiky jednoducho postráda. (Ja viem, že sa to zle číta ale je to tak).

Ako totiž posudzuje bežné slováčisko niekoho, koho nepozná?

1. podľa sympatií a vzhľadu
2. podľa toho, čo si o danom jedincovi myslí niekto, koho on relatívne dobre pozná. Napr. Jožko je môj kamarát a ten si myslí že henten politik je dobrý politik, tak ho zvolím aj ja – myslí si dobromyseľný ale žiaľ nie príliš inteligenciou obdarený občan Slovenska

A teraz sa vrátim k vyššie spomenutým etalónom. Prosím Vás, milí čitatelia, ako môže niekto rozpoznať „dobrého“ človeka od „zlého“ keď on v živote dobrého človeka nestretol? Ako môže niekto, kto je sám nemravný rozpoznať v cudzom človeku osobu mravne vyspelú? No nijako. Chápeme?

Preto teda na Slovensku nikdy dobre nebolo, nie je a v blízkej budúcnosti asi ani nebude …

Niekto si možno povie – no a čo? Čo sa s tým dá robiť? No robiť sa s tým dá jedna jediná vec a to začať, milí mojí spoluovčania, konečne žiť mravne a cnostne. To je totižto jediná záchrana … inej cesty niet.

Pretože tzv. „vrchnosť“ vždy bola je a aj bude tou najnemravnejšou časťou spoločnosti. To platí pre celý tento „Boží“ svet, nielen pre Slovensko. Od nás ovčanov závisí ako veľmi bude nemravná … skúste sa nad tým zamyslieť pri voľbách.