teodor

„Anjelíčku, môj strážničku, opatruj moju dušičku. Ako vo dne tak aj v noci, buď mi vždycky na pomoci…“

   Táto kratučká modlitbička mi utkvela v pamäti  ešte z čias, raného detstva, keď ma ju naučila moja matka. Ako to ale je v skutočnosti? Má každá ľudská bytosť svojho anjela strážneho – ochrancu? Je niečo také vôbec možné? Alebo je to len nejaký náboženský  „výmysel“?

   Umelci na tzv. svätých obrázkoch zobrazujú anjelov ako biele , krásne, tak trochu zženštilé, okrídlené bytosti, ktoré akoby sa vznášajú nad deťmi, idúcimi v tme cestou domov. Prečo ale majú anjeli krídla? Podobne ako anjeli, sú vo výtvarných dielach zobrazovaní aj archanjeli. Tiež s krídlami, ale už v rôznych farbách a s rôznymi insígniami moci. Archanjeli sú totiž „mocnejší“ ako anjeli. V literatúre, ale aj v tlači, ak sa aj objavujú nejaké informácie o anjeloch a archanjeloch, je to tam robené tak trochu položartovne , až zosmiešňujúcim spôsobom. Všeobecne známe sú stredoveké dišputy o tom, koľko anjelov sa vojde na špičku ihly, prípadne „vedecké“ pojednania o tom, ako anjeli pohybom svojich krídiel usmerňujú pohyb planét a hviezd vo vesmíre. Priznám sa, že ešte pred nedávnom sa aj mne zdali tieto charakteristiky anjelov smiešne. Ale ? Čo ak je to všetko tak trochu ináč? Celkom ináč …

   Zatiaľ, čo o anjeloch vieme v podstate iba to, že „existujú“, o archanjeloch (aspoň tých najznámejších) máme až prekvapujúco veľa informácií. Dokonca poznáme aj ich mená. Vieme o nich, že každý je charakteristický nejakou farbou, kovom, tónom (v hudobnej stupnici), princípom (ktorý reprezentuje v bytí),planétou v Slnečnej sústave, umeniami (ktoré inšpiruje v človeku), atď … Snáď  najzaujímavejšou a možno aj kľúčovou vlastnosťou archanjelov   (pre pochopenie ich podstaty) je ich pravidelné, cyklické striedanie sa v plynutí dejín. Tak to aspoň tvrdí staroveká angelológia.  Prečo sa ale archanjeli so železnou pravidelnosťou striedajú vo svojom pôsobení? Znamená to snáď, že sú nejakým spôsobom neslobodní? Že sú niekým riadení, že konajú na rozkaz niekoho? Existuje snáď v „nebi“ totalita, nesloboda? Možno áno, možno nie.

   Pozrime sa na samotné slovo archanjel. Čo vlastne to slovo znamená? Archanjel, archangel, arch-angel, arch-angle. Arch – ako skratka pre archetyp, angel – strážca, angle – uhol v inom jazyku. Čiže archetypálny uhol. Zámena písmen bola , je, a pravdepodobne aj bude bežnou boliestkou pri preberaní slov od etnika k etniku (angel-angle). Prečo archetypálny, to vieme, ale prečo uhol?

   Dnes je už vo vedeckom svete známe a aj dokázané, že vesmírne telesá predsa len majú vplyv na človeka (a nielen naňho). Napríklad už snáď len úplní ignoranti môžu popierať vplyvy Mesiaca či Slnka na život na Zemi. Podobne, ako pôsobia na človeka Mesiac a Slnko, pôsobia na ľudí aj ostatné planéty Slnečnej sústavy. V konečnom dôsledku je v tomto pôsobení zapojený celý vesmír  (s najväčšou pravdepodobnosťou  minimálne galaxia, kde sa nachádza Slnečná sústava). Ako je to však s tým uhlom? Keď si predstavíme galaxiu – Mliečnu cestu, ktorej sme súčasťou, keď vezmeme do úvahy spôsob pohybu Slnečnej sústavy v nej a zároveň zohľadníme časové a priestorové pôsobenie jednotlivých archanjelov v dejinách, zistíme, že pôsobenie každého jedného archanjela (čo sa týka dlžky pôsobenia) sa zhoduje s tzv. Platónskym dňom (72 rokov), čo na pomyselnej stupnici zverokruhu predstavuje práve jeden uhlový stupeň – 1°. To je ten archetypálny uhol.  Celá slnečná sústava rotuje okolo hviezdy Alcyon – súhvezdie Plejád. Jeden obeh okolo tejto hviezdy trvá jeden Platonsky rok – cca 26 000 rokov pozemských. Jeden obeh Slnečnej sústavy okolo jadra galaxie – cca 250 milionov pozemských rokov.

   Otázkou je, prečo je  v daný archetypálny uhol  aktívny, resp. najaktívnejší práve len ten jeden prislúchajúci „archanjel“ (planéta alebo hviezda). S vysokou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že na „vine“ sú kozmické žiarenia, pryštiace z jadra „našej“ galaxie, usporiadané v priestore práve tak, že Slnečná sústava prechádza každých 72 rokov iným pásmom žiarenia, v dôsledku čoho sa zrejme aktivuje zvýšené pôsobenie tej ktorej planéty (hviezdy, „archanjela“) do svojho  okolia. Svoju úlohu tu určite zohráva aj už spomínaná hviezda Alcyon.

   Toľko k archanjelom. A ako je to potom s anjelmi? Ak má každý „archanjel“ svoju planétu alebo hviezdu, je dosť pravdepodobné, že ju má aj každý anjel. Alebo dokonca každý človek? Možné to je, materiálu je vo vesmíre dosť.  Koniec koncov svedčia o tom aj ľudové piesne. Len si spomeňte, v koľkých sa spomínajú hviezdy a hviezdičky. 🙂

   Ako ale spolu súvisia archanjeli, anjeli, vedomie človeka a kozmos dokopy? Vraví sa, že človek pochádza z hviezd. Dnešní poniektorí „vedátori“ sa to snažia vysvetliť tak, že „niekto“ pristál „niekedy“ v minulosti na Zemi a ….tak ďalej.  Nuž vyzerá to tak, že človek naozaj pochádza z hviezd ale pochybujem, že sa to udialo vyššie spomínaným „primitívnym“ spôsobom.

   Človek je spojený s vesmírom neviditeľným putom vedomia. Čo je to vedomie odkiaľ pochádza a kde vlastne sídli, sa zatiaľ nikomu z moderných vedcov  dostatočne nepodarilo vysvetliť. Tu sme ešte celkom na začiatku. Ale už teraz sa dá usudzovať na spojitosť bytostí, ich vedomia v náväznosti na kozmos , na tzv. kozmické vedomie. To  je onen náš „Otec na nebesiach …“ Stupeň vyspelosti vedomia  jednotlivých bytostí  je daný typom a zložitosťou ich telesných konštrukcií. Iný typ vedomia má človek, iný pes, mačka , myš, hmyz, baktérie, vírusy, .. až po elementárne častice … ale o tom niekedy nabudúce.