teodor

V tejto časti cyklu – Svet podľa Teodora – sa povenujem trochu téme občianstva, občianského poriadku tak ako by to vyzeralo v mojom „kráľovstve“.

Tak poďme pekne po poriadku. V dnešnej dobe sa človek narodí a automaticky sa stáva občanom krajiny, kde sa narodí. Čo považujem za číry nezmysel. Vo svete podľa Teodora by sa človek stal občanom štátu po dovŕšení 16. roku života (teda v čase, keď sa môže oženiť, vydať…) a to tak, že by s ním bola spísaná zmluva o občianstve, teda o tom, že je ochotný dodržiavať zákony a nariadenia štátu, s ktorým uzatvára zmluvu o občianstve. (Alebo by nemusel podpísať nič a tým pádom by ale nebol plnohodnotným občanom štátu.) Dovtedy by požíval štatút dieťaťa, nedotknuteľnej osoby.

Čo to znamená v praxi ? V praxi to znamená to, že občan, ktorý by opakovane porušoval zákony štátu (tri krát a dosť), by bol zbavený občianstva a vyhostený za hranice štátu bez možnosti návratu.

Prečo?

Pred nedávnom som stretol kamaráta, ktorý dlhé roky pracoval ako vyšetrovateľ na Polícií. (Príbeh podľa skutočnej udalosti)

———————————————————————————————–

Ahoj Teo, poznal si Lajoša, toho cigoša, vieš …? – opýtal sa ma Peťo.

Jasné, myslíš toho, čo prakticky stále sedel v base? – odpovedám ja.

Áno, presne toho …. – hovorí Peťo.

Čo je s ním ? – pýtam sa ja.

Človeče ten nešťastník už je na dôchodku, a vieš aký mu vymerali dôchodok? – pýta sa ma Peťo.

Netuším, asi nič moc, čo? – vravím ja.

800 €. – vraví Peťo.

————————————————————————————————-

Nonsen..

Bez komentára…