teodor

 „ Ten, kto pracuje celý deň, nemá čas na zarábanie peňazí.“

                                                                             J.D. Rockefeller

     „Keď sa nebudeš učiť, pôjdeš pásť kravy a malé deti budú do teba hádzať kamene!“ Alebo : „Ako sa budeš učiť, tak sa budeš v živote mať!“ Tieto „milé“ múdrosti som počúval od útleho detstva z úst svojho otca. Obzvlášť trápne to bolo hlavne preto, lebo on sám  zmaturoval na trojky, štvorky, pričom ja som sa učil dobre (až príliš dobre) a hlavne učil som sa rád. 

     Veru tak, mnoho ľudí na svete si mylne namýšľa, že čím sa budú lepšie učiť, viacej pracovať a ešte viac sa snažiť, tým sa budú mať v tomto živote lepšie a lepšie. Je to v skutočnosti tak? Naozaj platí, že tí, ktorí sa budú v školách usilovne učiť a v zamestnaniach usilovne pracovať, že tí sa budú  aj v živote lepšie mať? Keď sa nad touto otázkou zamyslíme, áno, logicky by to tak malo byť. Ale nie je … nie je to tak ani zďaleka vždy.

     Ak si znovu prečítate nadpis tohto článku, je tam napísané :“Modli sa a pracuj.“ Nie je tam : „Pracuj a modli sa.“ Určite už viacerí čitatelia v tejto chvíli začínajú tušiť   …  isté súvislosti. Veru áno. Človek by sa mal, podľa tohto porekadla (alebo snáď odporúčania), v prvom rade hlavne „modliť“ a popri tom aj pracovať . Nie naopak, ako sa nám to poniektorí chytrolíni (poväčšine práve tí, ktorí v živote krížom slamku nepreložili…) snažia nahovoriť …

     Akokoľvek to bude znieť čudne, človek si svoj život v prvom rade „vymyslí“, vysníva, vymodlí. Áno, tu celkom určite platí veta : „To, čo sa človeku páči, tak to sa mu aj v živote prihodí.“ Pochopiteľne, že aj práca, či už fyzická alebo duševná (niekedy pochybujem, či sa duševná činnosť dá vôbec nazvať prácou), je dôležitá (pôsobí v bytí hlavne ako rozpúšťadlo napätí) ale nie je dominantná. Stačí si len spomenúť na kvantá  tzv. úderníkov, ktorí sa celý život nadreli, jak také hovada … nakoniec padli  ako uštvané kone a dnes po nich ani ten pes neštekne. Mnoho ľudí, hlavne zo spoločensky „nižších“ priečok, si napríklad myslí, že iba „tí“ manuálne pracujúci sa dostanú do „neba“. No .. neviem, neviem …

     Keď už, aká je teda tá najdôležitejšia, tá najlepšie „platená“ práca na svete? Hm? Nuž, je to práca na sebe samom. A verte, či nie, každý jeden ľudský tvor, ktorý prišiel na tento svet, či už v chlieve alebo v kráľovskom paláci, jej má prichystanej na celý život tak akurát. A z čoho pozostáva táto práca na sebe samom? V sebapoznaní, v sabazlepšovaní, v sebazušľachťovaní. Je to tak prosté a pritom tak ťažké. Ako na to, napíšem v niektorom z budúcich článkov.
     Keď som bol ešte mladé ucho, dedko (Pán Boh mu daj večnej slávy) ma varoval pred tým, aby som nechodil po baroch, že tam tancujú nahé ženy a tak …  Aké sa mi to len vtedy zdalo smiešne … a nepodstatné. Aká je ale pravda? Pravda je taká, že síce človek môže mať majetky, môže byť aj slušný a na „úrovni“, ako sa vraví, pokiaľ ale skĺzne do bahna mravných skazeností,  jeho život sa z akýchsi prapodivných, absolútne  nelogických príčin začne rúcať, až nakoniec môže skončiť na samotnom dne … Tí skúsenejší určite vedia o čom hovorím. Ale ! Funguje to aj opačne. Aj ten najväčší truľo, aj ten najsprostejší lump sa môže prepracovať až na samotný vrchol, ak opustí cestu nemravnosti a začne sekať latinu … Príkladov na jeden aj druhý prípad si určite nájde vo svojom okolí každý dosť. Na ten druhý asi pomenej …

     Preto teda na záver : „Modlite sa a pracujte.“ Oplatí sa … určite nebudete neskôr  ľutovať.