Celkom určite všetci poznáte podobenstvo o rozsievačovi od Ježiša Krista v Novom Zákone.
Ja vám dnes ponúkam podobenstvo o rozsievačovi ale tak trochu inak.
V jednej krajine žil gazda, ktorý nebol práve vzorom pre ostatných gazdov. Tento muž bol nedbalý, lenivý, rád vyhľadával spoločnosť ľahtikárov a samozrejme aj ľahtikárok, ak mi dobre rozumiete. O svoj grunt sa takmer vôbec nestaral, nedbal na rady starších a múdrejších. Osivo a sadenice, ktoré sadil vôbec netriedil, takže rok od roka boli jeho úrody slabšie a slabšie až sa mu napokon na poliach rodilo iba samé bodľačie a burina.
Keďže sa mu na poliach už prakticky nič neurodilo postupne minul aj všetky svoje úspory, až sa dostal takmer na samotné dno. Už mu neostávali peniažky na zlumpačených kamarátov opilcov a veselé dievčatá. Z tohoto dôvodu ho samozrejme jeho „kamaráti“ veľmi skoro opustili. O rozpustilých ženách ani nehovorím.
Ako tak sedel doma sám a nariekal nad svojím „biednym“ osudom, takto si v duchu povedal:
Veru nedobre som hospodáril a ešte horšie žil. Začnem odznova, vezmem si rady starších a múdrejších k srdcu, o svoj grunt sa začnem lepšie starať a hlavne začnem triediť osivo tak, aby som sadil pšenicu, ovos, jačmeň … a nie burinu a bodľačie.
Ako si zaumienil tak aj urobil. Spočiatku to bolo ťažké , veľmi ťažké, pretože polia boli zanedbané a trvalo mu niekoľko rokov, kým ich dal do pôvodného stavu. Ale potom nastal v jeho živote obrat, polia vydávali už len dobrú úrodu a aj jeho majetok sa zmnohonásobil. Ku svojmu predošlému bláznivému spôsobu života sa už nikdy nevrátil. A na konci svojej cesty získal kameň mudrcov, tajomstvo večnej mladosti a aj nesmrteľnosť.
A aké je vysvetlenie tohoto podobenstva? Starší a múdrejší, to sú svätci, ktorí hlásajú pravé pravdivé učenie. Osivo a sadenice to sú činy telom a dušou. Hlavne jazykom, mysľou a rukami.
Aké činy kto zaseje, také mu prinesú neskôr aj úrodu. Zlé činy prinášajú zlú úrodu. Tie dobré, dobrú úrodu.