Ako sa dostať do firmy?
Po odchode z bývalého zamestnania som sa asi rok a pol dával dohromady. Po takmer dvadsiatich rokoch práce v IT sektore som bol totálne vyhorený. Moja psychická aj fyzická kondícia nemala vtedy už ďaleko k nule. Pracoval som ako programátor, hardwerista a správca počítačových sietí v jednej osobe. Na budovaní a koncipovaní niekoľkých LAN sietí som sa aj osobne podieľal. Spoločnosť, resp. riaditeľ tejto spoločnosti moje pôsobenie vo firme ohodnotil po dvadsiatich rokoch poctivej práce na cca 700 € mesačne. V čistom. Keďže mi nebolo vyhovené ani len v tom, že by mi firma prispela na cestovné do a z práce, slušne som povedal dovi-dopo a odišiel som. Pán riaditeľ sa veľmi čudoval, že prečo odchádzam. Ináč to bol dobrý chlap, len bol trošku mimo.
A dobre som urobil. Keby som tam bol ostal, už by som asi nebol medzi živými. Po roku a pol som sa snažil zamestnať. Najskôr som to skúšal opäť v IT sektore. Z titulu môjho vzdelania a praxe som sa domnieval, že by to nemal byť problém. Ponúk bolo na internete dosť .. akurát , že ma nikde neprijali. Keď som zahlásil na pohovore, že som bol rok a pol bez práce, poniektorí upadali do mdlôb. Podľahli zrejme mediálnej propagande, že človek, ktorý dlhšie nepracuje stráca pracovné návyky. Tieto nahlúple bludy šíria hlavne tí, ktorí poväčšine v živote krížom slamku nepreložili…
Skúšal som to napokon aj v spomínanom GS-ku. Napriek tomu, že som mal požadované vzdelanie a jazykové schopnosti … nula bodov. Zvláštnosťou bolo, že inzeráty ponúkajúce prácu boli aktívne ale keď ste sa prihlásili na pohovor …nič a inzerát stále aktívny. Dlho potom stále aktívny. A v televízii kecy o tom ako je na Slovensku strááášne veľa pracovných miest a ako sa ľuďom nechce pracovať … Aj Jožko Goebelsu by iba ticho závidel.
Pre zasmiatie uvediem priebeh jedného takého pohovoru do GS-ka na relatívne lepšie miesto.
V dohodnutý čas prichádzam na pohovor. Privítal ma v tvári nažltlý vedúci spolu so skúšobnou komisiou v počte asi päť osôb. Všetci zhruba v mojom veku, poniektorí mladší.
„Tak nám povedzte niečo o sebe“ – zahlásil žoviálne vedúci. V stručnosti som porozprával históriu môjho pracovného pôsobenia na tomto svete.
„A čo by ste nám vedeli povedať o firme GS? – predložil ďalšiu požiadavku vedúci. O firme som toho veľa nevedel, nakoľko na verejnosť sa dostane minimum informácii.
“ Dobre, teraz prejdeme k odborným otázkam“ – prehovoril opäť vedúci a všetci mi začali klásť odborné otázky zo strojariny. Keďže som v tomto odbore maximálne vzdelaný nemal som s odpoveďami vážnejšie problémy.
„Dobre, dobre …“ – zamýšľal sa nahlas vedúci. Jeden prísediaci z komisie zahlásil: „Ja myslím, že by to šlo …“. Bez ohlasu skúšobného kolégia. Všetci čakali na prejav vedúceho.
„Vy vravíte, že ste už štyri roky nezamestnaný?“ – vyslovil otázku vedúci.
„Áno, skúšal som to kde-kade ale bez úspechu…“ – odvetil som na zvedavý dotaz.
„C-c-c-c-c , štyri roky, … to by som ja nedokázal…“ – prehlásil neveriacky vedúci. Tie štyri roky bez práce ho evidentne vyviedli z rovnováhy. V duchu si vravím, fajn, snáď ma zoberie do kšeftu, keď vidí v akej som situácii …. ale nezobral.
Chápete? Ten človek sa diví tomu, že som bez práce, má voľné miesto, má človeka (mňa) so vzdelaním, praxou a … nezamestná vás. Ako by ste nazvali takéto indivíduum?